Masha Archer ~ stará mama Fat Chance Belly Dance

Masha Archer v jej opulentnej kráse

Jamila Salimpour v kostýme, ktorý jej navrhla Masha Archer. Fotografia od Charlesa Archera

V dobe, keď Masha študovala umenie v New Yorku, mala možnosť vidieť brušný tanec, avšak nebola úplne stotožnená s jeho vizuálnou interpretáciou. Keď odišla do San Francisca, kde začala dizajnovať, stretla Jamilu Salimpour, ktorá ju absolútne ohromila. Jamilu opisuje  ako vznešenú, veľkolepú, skutočnú autoritu a najlepšiu učiteľku, akú si mohla priať. Keďže Masha odišla z Bal Anatu ešte predtým než začala Jamila vystúpenia choreografovať, zostala pri učení tanca skrz "nasledovanie" a improvizáciu. Najcennejšiu vec, čo sa od Jamily naučila bola, ako krásny a nadčasový môže tanec byť. Začiatkom 70. rokov Masha Archer založila skupinu San Francisco Classic Dance Troupe. Masha vyvinula svoju vlastnú interpretáciu brušného tanca, sčasti ako spôsob ako vyňať orientálny tanec z reštaurácií a nočných klubov v San Franciscu, ktoré boli v tom období jediným miestom pre vystúpenia orientálnych tanečníc. Masha prezentovala tanec ako umenie a nepáčilo sa jej, keď interferovalo so stolovaním zákazníkov. Zakázala jej tanečniciam tancovať v podnikoch a preniesla vystúpenia do galérií a na rôzne verejné kultúrne podujatia. ​

Masha Archer s jej skupinou San Francisco Classic Dance Troupe vystupuje pred San Francisco City Hall

"There is nothing more beautiful and more dignified than you."
​~ Masha Archer

Carolena Nericcio

Mladá Carolena v San Francisco Classic Dance Troupe

Fat Chance Belly Dance začiatkom 90. tych rokov.

Začala si však klásť otázky v momente, keď začala učiť vlastné hodiny v San Franciscu a neskoršie začala formovať skupinu Fat Chance Belly Dance. Keď Carolena ako pubertiačka navštevovala hodiny Mashy, nemali žiadnu štruktúru. Hodina spočívala hlavne v nasledovaní toho, čo Masha predvádzala. Neučili sa nejakej konkrétnej technike. Keď išli vystupovať, vôbec nevedeli, čo budú tancovať a niekedy ani nepoznali hudbu. Ak sa spýtali Mashy, prečo môj taxeem nevyzerá ako jej, tak povedala, že musíš len viac trénovať. ​

Keď Carolena začala učiť, jedno však vedela určite. V skupine musí byť jasné, čo sa deje. Určila preto také "zákony" ako "líderstvo", v skupine je jasné, kto vedie imrovizovanú choreografiu a formácie musia byť funkčné, aby každá tanečnica v skupine bola úspešná pri interpretácii pohybov. Čo sa týka techniky pohybov, tie analyzovala a učila za chodu. Toto boli začiatky formátu American Tribal Style, ktorý tak nenazvala samotná Carolena, ale Morroco, tanečnica a historička z New Yorku.

Fat Chance Belly Dance

Je pravdou, že Carolena so svojím prístupom priťahovala alternatívne skupiny, ktoré chceli tancovať brušný tanec, ale akosi "nezapadali do obrazu brušných tanečníc". Carolena práve tu uplatňovala myšlienku, ktorú si vzala od Mashy, o atmosfére, ktorá ani zďaleka nie je súťaživa, ale práve naopak, podporujúca a ponúka priestor pre všetkých. ​V štúdiu Fat Chance Belly Dance bol priestor a i v súčasnosti je, pre alternatívu a otvorenú myseľ. ​​​

Jamila Salimpour (1926 - 2017)

Ďalším veľkým vplyvom na jej ceste bola jej domáca, Hyganoosh Takorian, pôvodom Arménka narodená v Turecku a neskôr žijúca v Egypte, u ktorej bývala v Los Angeles. Hyganoosh bola jej bránou do "orientálneho sveta", keďže častokrát u seba organizovala rôzne komunitné stretnutia so svojou rodinou a známymi a preto mohla byť Jamila v kontakte s autentickým orientálnym tancom a hudbou. Navyše Jamila navštevovala s Hyganoosh raz mesačne kino, kde premietali egyptské filmy, v ktorých účinkovali brušné tanečnice, Tahia Carioca a Samia Gamal, ktoré považuje Jamila za svoj najväčší zdroj inšpirácie. ​

Rok 1965 bol prevratným rokom v kariére Jamily Salimpour. Keď bola tehotná so Suhailou, začala učiť na plný úväzok, pretože jej vystupovanie v kluboch musela ukončiť na zákaz svojho manžela, Ardeshira Salimpoura, pôvodom z Perzie. Vyhrážal sa jej, že jej doláme obe nohy, ak ešte raz, čo i len vkročí na pódium. Spravila si v ich byte okrem tanečného štúdia, aj dielňu, kde dizajnovala a šila kostýmy. Keďže Suhaila sa narodila s vrodenou vadou na nohách, tzv. "pigeon-toe", teda s vtočenými prstíkmi, Jamila ju dala ako veľmi malú na hodiny baletu, ktorej jej pomohli deformáciu napraviť. ​

Vtedy ešte Jamila nevedela, že deformácia nôh jej dcéry je vlastne požehnaním. Okrem toho, že sa jej vďaka baletu výrazne zlepšila postúra, dal jej potrebné teoretické základy na výuku tanca. Suhaila začala učiť v Salimpour School, keď mala 14 rokov. Okrem jej školy, vlastnila Jamila v San Franciscu aj orientálny tanečný klub s názvom "Bagdad Cabaret", kde pozývala tanečnice a tanečníkov z Egyptu, Maroka, Libanonu, Turecka, atď. Bolo veľmi dôležité mať k dispozícii všetky tieto rôzne tanečné štýly, ktoré mohla interpretovať ďalej svojim študentom. Okrem tanca sa v tomto období rozvíjala hudba, kedy sa z jednoduchých 4/4 rytmov pretavovala hudba do komplikovaných hudobných kompozícií. S hudbou sa menil aj charakter tanca, od improvizácií ku choreografiám. ​ ​Na základe svojho výskumu a naakumulovaných materiálov bola Jamila schopná vyvinúť tanečný slovník, ktorý jej umožňoval zapísať choreografie a vyučovať ich. Jamila bola schopná katalogizovala každý krok, ktorý videla za tie roky a začala tieto kroky či pohyby kategorizovať na základe pôvodu tanečníkov, u ktorých pohyby videla. Napríklad tanečnica Fatima Ali z Alžírska mala unikátne 4/4 shimmy na pol-špičkách a to Jamila učila ako "Algerian shimmy". Za prvok, ktorý nazvala "Turskish drop" vďačí tanečnici Taboura Najim. Maya Medwar tancovala osmičku bokmi zhora nadol a tento prvok doteraz poznáme ako "Maya".

Bal Anat